reklama

O štáte v štáte

Ako jednoducho človek môže prepadnúť svetu okolo seba napriek tomu, že vo vnútri chce ostať presne taký akým bol predtým...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Do Bratislavy som prišiel ani nie pred pol rokom. Spätne sa pozerám nato čo bolo a nato ako sa zmenil môj denný režim. Prichádzam nato, že som sa podvedome prispôsobil tomuto unáhlenému štátu.

Ako som sedel a premýšľal nad tým čo všetko som robil inak vynáralo sa mi stále viac a viac vecí. Tento fakt sa mi naozaj nepáči, však som bol prívržencom pokojného života na “východe“. Ako som sa mohol nechať takto zmanipulovať?

Začnem pekne po poriadku od činnosti ktorá je pre človeka nepostrádateľná. Varenie. Pred časom keď som bol ešte mimo Bratislavu môj obed, alebo prinajmenšom moja večera boli doma varené a často dokonca vlastnoručne. Táto úžasná činnosť, ktorú som medzi rečou aj vyštudoval ma celkom upokojovala, aj keď som si spravil len rožok so šunkou. No ako sa pozerám na posledné týždne prežité v tomto meste môj jedálny lístok sa zúžil na pizzu, Mcdonald a príležitostné večere v bufete. Proste som na varenie už nejako nemal čas. Teda aspoň som si to myslel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalšou činnosťou ktorá sa zmenila 100% boli moje rána. V minulosti som sa ráno zobudil a hodina pred začiatkom školy pre mňa bola obrovské more času na sprchu, raňajky a rannú cigaretku. No teraz sa už veci majú inak. Aj keď mi škola často začína až okolo obeda, vstávam o 9tej, v bláznivom tempe hľadám čo si oblečiem, utekám do sprchy a na mhd s pocitom že niečo som určite aj tak zabudol. Následne hodina v mestskej doprave, tri krát prestup, bageta na zastávke prípadne minipizza v bufete. Kde sú časy paradajok, paprík a uhoriek kopcom naložených na tanieri?

Rovnako úplne prekrútený je aj môj deň. Z režimu 23:00 ísť spať a vstávať 6:55 zrazu mám spať o 03:00 a vstávať hodinu a pol predtým ako mám byť v škole. Všadeprítomné je tvrdenie, že veľké mesto je celé uponáhľané no nemám pociť, že je to tak úplne pravda. Keď chce človek jesť môže tak spraviť skoro všade, keď sa chce niekde dostať proste nastúpy na mhd v tom vôbec nevidím problém. Skôr mám pocit, že som strašne spohodlnel. A tento pocit ma neskutočne štve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno je to v tom, že keď človek vidí všade vôkol seba zaužívané rituály fastfoodov, tlačeníc v mhd a nervozity vpadne do nich a pomaly ale isto sa stáva ich súčasťou. Až do momentu ktorý by mal časom prísť, pokiaľ nechceme v 50tke zomrieť na infarkt.

Treba sa zastaviť a pozrieť vôkol seba. Pretože my nemusíme tikať tak ako to chce svet okolo nás a tak ako sa nám to snaží celá spoločnosť vsugerovať. Keď človek stojí a hľadí okolo zistí, že ten svet môže fungovať presne tak, ako to chceme my.

Pravdou ostáva, že sme strojcami svojho času. A preto znova začínam variť.

Martin Jochym

Martin Jochym

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cogito, ergo sum. BVŠP FM Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu